Od 19. júla 2026 platí v Európskej únii zákaz ničenia nepredaného oblečenia a obuvi. Veľké firmy už nesmú tovar, ktorý sa nepredal, jednoducho poslať do spaľovne alebo na skládku. Namiesto toho ho musia udržať v obehu – predať, darovať alebo pripraviť na ďalšie použitie.

Nové pravidlá reagujú na problém, o ktorom sa dlho hovorilo len potichu. Módny priemysel vyrába viac, než dokáže predať, a časť prebytkov končí zničená bez toho, aby ich niekto čo i len raz nosil. Zákaz preto mení nielen správanie firiem, ale môže otvoriť nové možnosti aj pre reuse centrá, swapy a charitatívne organizácie.

Koľko nepredaného textilu sa v Európe ničí

Podľa odhadov sa v Európe každý rok zničí 4 až 9 % nepredaného textilu. Ide o oblečenie a obuv, ktoré nikto nikdy nenosil – nové výrobky, ktoré len nenašli kupca.

Rozsah problému dobre ilustruje Francúzsko. Len v tejto krajine sa ročne zničí tovar v hodnote približne 630 miliónov eur. Za každým takým kusom pritom stojí voda, energia, suroviny a práca, ktoré boli vynaložené zbytočne.

Medzi najčastejšie dôvody, prečo nepredaný tovar končí zničený, patria napríklad:

• nadprodukcia sezónnych kolekcií,
• snaha chrániť značku pred lacným výpredajom,
• náklady na skladovanie,
• chýbajúce kanály na ďalší predaj či darovanie.

Čo musia firmy s nepredaným tovarom robiť

Nové pravidlá stanovujú jasné poradie. Firmy musia nepredaný tovar prednostne udržať v obehu a zničenie je až poslednou možnosťou.

Medzi povolené spôsoby, ako s nepredaným oblečením naložiť, patria:

• predaj so zľavou alebo na iných trhoch,
• darovanie charitatívnym organizáciám či sociálnym podnikom,
• príprava na opätovné použitie, napríklad opravou alebo repasovaním.

Dôležitý detail sa týka recyklácie. Recyklácia nepredaného oblečenia sa podľa nových pravidiel počíta ako zničenie, kým príprava na opätovné použitie nie. Firmy si teda nemôžu povinnosť „odškrtnúť“ tým, že nové oblečenie rozstrihajú na vlákna.

Kedy je zničenie stále povolené

Zákaz nie je absolútny. Zničiť nepredaný tovar môžu firmy len vo výnimočných prípadoch, ktoré musia vedieť zdôvodniť.

Ide napríklad o situácie, keď:

• je tovar nebezpečný alebo poškodený,
• ide o falzifikáty,
• tovar odmietnu charitatívne organizácie.

Každé takéto rozhodnutie musia firmy doložiť. Zároveň musia každý rok zverejniť, aký tovar vyradili. Vďaka tomu bude prvýkrát lepšie vidieť, koľko nepredaného oblečenia v skutočnosti vzniká.

Na koho sa zákaz vzťahuje

Pravidlá sa od 19. júla 2026 týkajú veľkých firiem. Mikro a malé podniky sú z povinnosti vyňaté. Stredné firmy budú musieť pravidlá dodržiavať až od 19. júla 2030, takže majú niekoľko rokov na prípravu.

Čo to znamená pre reuse

Nový zákaz potvrdzuje princíp, na ktorom stojí obehové hospodárstvo: najlepší je výrobok, ktorý sa naďalej používa. Opätovné použitie je v hierarchii nakladania s tovarom na vrchu a recyklácia nasleduje až za ním.

Pre reuse centrá, swapy, second-handy a charitatívne organizácie to môže znamenať nový prísun tovaru. Firmy budú hľadať partnerov, ktorí dokážu nepredané oblečenie prevziať a dostať k ľuďom, ktorí ho využijú. Spolupráca medzi módnymi značkami a reuse iniciatívami sa tak môže stať bežnou súčasťou ich fungovania.

Zákaz zároveň ukazuje, že udržateľná móda nie je len otázkou osobných rozhodnutí spotrebiteľov, ale aj systémových pravidiel. O tom, ako môžu k menšiemu textilnému odpadu prispieť samotní ľudia, hovorí aj článok DIY móda a zero waste: keď sa spotrebiteľ stáva tvorcom oblečenia.

Zdroje

Európska komisia (2026). New EU rules to stop the destruction of unsold clothes and shoes.
EU Transition Pathways (2026). Ban on destroying unsold clothes and shoes takes effect for large companies.
Specialty Fabrics Review (2026). EU ban on destruction of unsold textiles.