Je udržateľné mesto otázkou systému alebo konkrétneho človeka vo vedení?
Prečo niektoré mestá systematicky investujú do klimatickej adaptácie, zelenej infraštruktúry a sociálnej inklúzie, zatiaľ čo iné zaostávajú? Rozhoduje ekonomická situácia, veľkosť mesta – alebo osobnosť primátora?
Odpoveď nie je čiernobiela. Výskumy z oblasti mestského riadenia však jasne ukazujú, že udržateľné mesto nevzniká náhodou. O jeho smerovaní rozhoduje spôsob vedenia mesta, typ mandátu lídra aj širší kontext krajiny.
Čo dnes znamená „udržateľné mesto“?
Udržateľné mesto stojí na troch pilieroch: environmentálnom, infraštruktúrnom a sociálno-ekonomickom.
Neznamená to len výsadbu stromov či budovanie zelených striech. Mestá musia aktívne znižovať emisie, reagovať na klimatickú zmenu, efektívne riadiť odpadové a vodné hospodárstvo, rozvíjať kvalitnú verejnú dopravu, podporovať dostupné bývanie a znižovať sociálne rozdiely.
Udržateľné mesto prepája environmentálne, ekonomické aj sociálne rozhodnutia do jedného funkčného systému. Práve preto zohráva kľúčovú úlohu pri napĺňaní cieľa SDG 11 v rámci agendy United Nations – Udržateľné mestá a komunity.
Čo ukázal globálny výskum
Rozsiahlu medzinárodnú štúdiu publikovanú v časopise Cities autori založili na odpovediach 238 mestských lídrov z rôznych regiónov sveta. Skúmali, či lídrov občania volia alebo ich samospráva menuje, ako dlho pôsobia vo funkcii, v akom type krajiny pracujú a akú hustotu obyvateľstva má ich mesto.
Výskumníci sa pýtali, čo najviac ovplyvňuje ochotu prijímať politiky podporujúce udržateľné mesto.
Volení lídri reagujú citlivejšie na environmentálne témy
Jedno z najvýraznejších zistení ukazuje, že volení primátori a starostovia častejšie podporujú environmentálne politiky než menovaní mestskí manažéri.
Dôvod je jednoduchý: volení lídri nesú priamu zodpovednosť voči voličom. Obyvatelia citlivo vnímajú kvalitu ovzdušia, stav verejných priestorov aj klimatické opatrenia. Environmentálne projekty zároveň prinášajú viditeľné výsledky, ktoré môžu posilniť dôveru verejnosti.
Demokratická legitimita tak zvyšuje citlivosť na verejný tlak a podporuje prijímanie klimatických opatrení.
Skúsenosti a stabilita zohrávajú úlohu
Samotná dĺžka pôsobenia vo funkcii automaticky nezaručuje silnejšiu podporu udržateľných politík. Dlhší mandát sám o sebe nestačí.
Ak však mesto vedie volený líder, ktorý má stabilnú politickú pozíciu, podpora environmentálnych opatrení rastie. Stabilita umožňuje pripravovať a realizovať dlhodobé stratégie, ktoré presahujú jedno volebné obdobie – napríklad klimatické adaptačné plány či transformáciu dopravy.
Udržateľné mesto totiž vyžaduje kontinuitu rozhodovania.
Kontext krajiny mení priority
Výskum zároveň potvrdzuje, že mestá v krajinách globálneho severu kladú väčší dôraz na environmentálne politiky. Naopak, mestá v regiónoch globálneho juhu sa viac sústreďujú na sociálne výzvy – dostupné bývanie, chudobu alebo riešenie neformálnych osád.
Udržateľné mesto preto nemá jednu univerzálnu podobu. Každé mesto reaguje na vlastné priority a potreby obyvateľov.
Hustota obyvateľstva ako impulz zmeny
Husto obývané mestá čelia silnému tlaku na kvalitu ovzdušia, preťaženú dopravu, nedostatok verejných priestorov aj vyššie environmentálne riziká.
Tento tlak často motivuje mestských lídrov prijímať systematické environmentálne opatrenia. Urbanizácia tak nepredstavuje len problém, ale aj príležitosť urýchliť transformáciu smerom k udržateľnému mestu.
Čo z toho vyplýva pre naše mestá?
Ak chceme budovať udržateľné mesto, nestačí hovoriť o technológiách a investíciách. Mestá potrebujú kvalitné riadenie, transparentnosť, demokratickú legitimitu a dlhodobú víziu.
Udržateľné mesto vzniká kombináciou leadershipu, kontextu a verejného tlaku. Nejde o náhodu, ale o vedomé strategické rozhodnutie.
Výskum ukazuje, že spôsob vedenia mesta priamo ovplyvňuje prijímané politiky. Volení lídri – najmä tí so stabilným mandátom – častejšie presadzujú environmentálne opatrenia. Rozvinuté a husto obývané mestá zas aktívnejšie implementujú klimatické politiky.
Udržateľné mesto nevzniká len na papieri. Vzniká tam, kde existuje politická vôľa, stabilné riadenie a citlivosť na potreby obyvateľov.
Zdroje
Kaiser, Z. R. M., & Boadu, D. B. (2026). Urban governance and sustainable city concept: Do the individual characteristics of city leaders and cities’ contextual factors affect the adoption of sustainable city policies? Cities, 170.
United Nations (2018). World Urbanization Prospects.
United Nations (2021). Standard Country or Area Codes for Statistical Use (M49).