Európske mestá čelia čoraz častejším vlnám horúčav, prívalovým dažďom aj obdobiam sucha. Viac ako 70 % obyvateľov Európy žije v mestách – a práve tam sa klimatická zmena prejavuje najintenzívnejšie.
Dlhé roky sa mestá spoliehali najmä na „šedú“ infraštruktúru – betónové kanály, odvodňovacie systémy či technické bariéry. Tieto riešenia síce plnia svoju funkciu, no sú finančne náročné, vyžadujú veľa energie a zvyčajne neprinášajú širšie benefity pre kvalitu života.
Do popredia sa preto dostávajú prírode blízke riešenia (nature-based solutions, NbS).
Čo sú prírode blízke riešenia?
Prírode blízke riešenia využívajú prirodzené procesy a ekosystémy na riešenie mestských problémov. V praxi zahŕňajú zelené strechy a fasády, dažďové záhrady, mestské lesy, výsadbu stromov, revitalizáciu vodných tokov či budovanie modro-zelenej infraštruktúry.
Ich najväčšou výhodou je multifunkčnosť. Jeden zásah dokáže ochladiť mesto, zadržať dažďovú vodu, zlepšiť kvalitu ovzdušia, podporiť biodiverzitu a zároveň zvýšiť kvalitu verejného priestoru.
Nejde teda len o „pekné“ prvky, ale o strategické nástroje klimatickej adaptácie.
Čo brzdí ich rozšírenie?
Medzinárodná syntéza výskumu, ktorú v roku 2025 publikoval časopis Proceedings of the National Academy of Sciences, analyzovala desiatky odborných štúdií z rôznych regiónov sveta. Autori ukázali, že problém nespočíva v nedostatku dôkazov o prínosoch, ale najmä v spôsobe implementácie.
Medzi hlavné prekážky patria:
- nejednotné chápanie konceptu NbS,
- slabé prepojenie s územným plánovaním,
- nedostatočná integrácia do strategického riadenia miest,
- obmedzené financovanie a chýbajúce monitorovanie dopadov,
- nedostatočný dôraz na spravodlivosť a inklúziu.
Výskum zároveň zdôrazňuje, že úspech vždy závisí od lokálneho kontextu. To, čo funguje v severskom meste, nemusí vyhovovať mestám v strednej či južnej Európe.
Lokálny kontext rozhoduje
Prírode blízke riešenia nemožno kopírovať ako univerzálny balík opatrení. Ak mesto vysadí stromy bez zabezpečenia dostatočnej závlahy v oblasti ohrozenej suchom, investícia sa môže rýchlo znehodnotiť.
Rovnako dôležité je využívať pôvodné druhy rastlín a rešpektovať miestnu biodiverzitu.
NbS musia tvoriť súčasť systémového plánovania, nie doplnok na konci projektu.
Bez spravodlivosti to nepôjde
Ak majú byť prírode blízke riešenia skutočne transformačné, mestá ich musia navrhovať participatívne a férovo.
Bez zapojenia komunít hrozí tzv. zelená gentrifikácia – situácia, keď sa kvalita prostredia síce zlepší, no pôvodní obyvatelia si ho už nemôžu dovoliť. Namiesto zmierňovania nerovností tak môže dôjsť k ich prehlbovaniu.
Klimatická adaptácia preto musí ísť ruka v ruke so sociálnou spravodlivosťou.
Ako ich dostať do praxe?
Výskum identifikoval štyri kľúčové smery:
- posilniť výskum a inovácie (vrátane digitálnych nástrojov),
- podporiť medzinárodnú spoluprácu medzi mestami,
- integrovať NbS do územných plánov a stratégií,
- zabezpečiť stabilné financovanie a politickú podporu.
Bez systematického riadenia zostanú prírode blízke riešenia izolovanými projektmi.
Kde sa nachádzame v Európe?
V Európe sa NbS postupne stávajú súčasťou klimatických adaptačných plánov aj cieľa SDG 11 – Udržateľné mestá a komunity v rámci agendy United Nations.
Severské mestá často vedú environmentálne rebríčky, no aj stredná a východná Európa začína systematickejšie pracovať s modro-zelenou infraštruktúrou.
Pre slovenské mestá to neznamená kopírovať zahraničné modely. Predstavuje to príležitosť vytvárať vlastné riešenia vychádzajúce z miestnych podmienok.
Budúcnosť miest je zelená – ale nie automaticky
Prírode blízke riešenia nepredstavujú estetický doplnok. Tvoria infraštruktúru budúcnosti, ktorá prepája klimatickú adaptáciu, verejné zdravie, biodiverzitu aj sociálnu spravodlivosť.
Ich úspech neurčuje len technický návrh. Rozhoduje strategické riadenie, politická vôľa a schopnosť prepájať environmentálne, sociálne a ekonomické ciele.
Zelené mesto nevznikne samo. Mestá ho musia vedome plánovať.
Zdroje
McPhearson, T. et al. (2025). Global synthesis and regional insights for mainstreaming urban nature-based solutions. PNAS.
IPCC (2022). Cities, settlements and key infrastructure.
Eurostat – SDG 11: Sustainable cities and communities.
WHO (2017). Urban green space interventions and health.