Školy zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, ako budú mladí ľudia vnímať klimatickú zmenu a udržateľnosť. Očakáva sa, že učitelia budú environmentálne témy nielen vysvetľovať, ale ich aj prirodzene začleňovať do výučby.

Realita však nie je vždy taká jednoznačná.

Prípadová štúdia z roku 2025 realizovaná na škole International Maarif School v Tetove (Severné Macedónsko) sledovala postoje a správanie 52 učiteľov. Výsledky ukázali výrazný rozdiel medzi tým, čo pedagógovia deklarujú, a tým, čo reálne robia.

Povedomie je vysoké

Učitelia si environmentálne problémy uvedomujú veľmi jasne. Viac ako 90 % vyjadrilo obavy zo znečistenia ovzdušia, väčšina považuje globálne otepľovanie za škodlivé a mnohí podporujú riešenie klimatickej krízy aj za cenu pomalšieho ekonomického rastu.

Z hľadiska environmentálnej gramotnosti teda existuje silný základ. Pedagógovia chápu riziká aj potrebu udržateľných riešení.

Prax však zaostáva

Keď sa však pozrieme na každodenné správanie, obraz je menej optimistický.

Len malé percento učiteľov diskutuje environmentálne témy denne. Väčšina ich otvára len občas – mesačne či kvartálne. Takmer štvrtina za posledný rok nezrealizovala žiadny environmentálny projekt a významná časť uviedla, že nerecykluje pravidelne.

Zaujímavé je, že správanie typu „reduce“ a „reuse“ sa objavovalo častejšie než samotná recyklácia. Naznačuje to, že individuálne kroky sú jednoduchšie než tie, ktoré vyžadujú systém alebo infraštruktúru.

Problém nie je v postojoch, ale v systéme

Environmentálna výchova sa často realizuje ako tematický deň alebo projekt nad rámec bežnej výučby. Chýba jej však pevné ukotvenie v kurikule a metodická podpora.

Ak učiteľ nemá jasné nástroje, čas a podporu vedenia, environmentálne témy zostávajú závislé od osobnej motivácie. Výsledkom je epizodická výučba namiesto systematického prístupu.

Čo je potrebné?

Ak má environmentálna výchova fungovať dlhodobo, potrebuje:

• integráciu naprieč predmetmi,
  
• jasné kurikulárne ukotvenie,
  
• kontinuálne vzdelávanie pedagógov,
  
• podporu vedenia školy.
  

Výskum ukazuje, že mentálna pripravenosť učiteľov existuje. Rozhodujúce je, či systém umožní tieto postoje premeniť na každodennú prax.

Environmentálne povedomie je prvý krok. Skutočná zmena však prichádza až vtedy, keď sa hodnoty stanú súčasťou bežného vyučovania – nie výnimočnou aktivitou.

Ak vás zaujíma, ako sa environmentálne povedomie formuje už v najútlejšom veku, prečítajte si aj článok Environmentálna výchova v materských školách na Slovensku: výsledky výskumu medzi šesťročnými deťmi, ktorý sa venuje začiatkom klimatického vzdelávania ešte pred vstupom do základnej školy.

Zdroje

Samet, A. (2025). A Study on Environmental Awareness Among Teachers. International Balkan University.