Ešte pred pár rokmi vnímala verejnosť second hand módu najmä ako lacnú alternatívu alebo okrajový štýl. Dnes však vstupuje do mainstreamu. Predaj oblečenia z druhej ruky rastie rýchlejšie než tradičný módny retail a čoraz viac spotrebiteľov – najmä z generácie Z – uprednostňuje thrift shopy, vintage kúsky a online resale platformy pred fast fashion.
Second hand už nepredstavuje len otázku ceny. Naopak, stáva sa kultúrnym, ekonomickým aj environmentálnym fenoménom.
Generácia Z ako hnací motor trhu
Za rastom second hand segmentu stojí najmä generácia Z. Tá vyrastala v období klimatickej krízy, digitálnych technológií a sociálnych médií, a preto pristupuje k nakupovaniu inak než predchádzajúce generácie.
Ich správanie ovplyvňuje najmä:
- dôraz na udržateľnosť
- odmietanie nadspotreby
- túžba po originalite a individuálnom štýle
- prirodzené prijatie online resale platforiem
Pre Gen Z nepredstavuje nákup z druhej ruky kompromis. Práve naopak, ide o vedomú voľbu. Umožňuje im vyjadriť identitu, znížiť ekologickú stopu a zároveň hospodárne nakladať s peniazmi.
Online platformy a kultúra „thriftingu“
Rast second hand módy úzko súvisí s digitálnym prostredím. Online platformy, mobilné aplikácie a sociálne siete výrazne zjednodušili nákup aj predaj použitých kúskov.
Navyše hashtagy ako #thrifting alebo #secondhandfashion dosahujú milióny zobrazení. Influenceri a tvorcovia obsahu tak postupne normalizovali nosenie oblečenia z druhej ruky a premenili ho na estetický aj hodnotový statement.
Vďaka tomu sa second hand presunul z kamenných obchodov do online priestoru, kde získal väčšiu dostupnosť, atraktivitu aj škálovateľnosť.
Second hand vstupuje do mainstreamu
Podľa viacerých trhových analýz rastie resale segment rýchlejšie než tradičný módny priemysel. Zároveň si tento vývoj uvedomujú aj veľké značky, ktoré vstupujú do second-hand priestoru prostredníctvom vlastných platforiem alebo strategických spoluprác.
To, čo kedysi pôsobilo ako alternatíva, dnes tvorí prirodzenú súčasť módneho ekosystému. Spotrebitelia si postupne zvykajú na myšlienku, že oblečenie nemusí mať iba jedného majiteľa.
Ekologický a hodnotový rozmer
Second hand móda zároveň reaguje na environmentálne problémy módneho priemyslu. Textilný sektor patrí medzi významných producentov emisií a odpadu, a preto predĺženie životnosti odevov predstavuje jeden z najjednoduchších spôsobov, ako znížiť ich dopad.
Pre mnohých mladých spotrebiteľov tak nákup z druhej ruky spája štýl, ekonomickú racionalitu aj ekologický postoj.
Trend alebo dlhodobá zmena?
Otázkou zostáva, či ide o krátkodobý trend alebo o hlbšiu systémovú zmenu. Aktuálny vývoj však naznačuje, že resale segment sa stabilne rozširuje a získava dôveru širšej populácie.
Second hand móda už dávno nepatrí len subkultúre. Postupne sa stáva prirodzenou súčasťou toho, ako premýšľame o oblečení, vlastníctve a hodnote vecí.
Ak vás zaujíma, či second hand skutočne predstavuje udržateľné riešenie a aké výzvy tento rast prináša, prečítajte si aj článok Second hand móda a cirkulárna ekonomika: prínosy, limity a nové výzvy, kde sa téme venujeme z environmentálneho aj systémového pohľadu.
Zdroje
https://thecarboncloset.com/blog/55pglv44c1-the-new-rise-in-secondhand-buying-why-is
https://cosh.eco/en/articles/second-hand-fashion-trends-gentrification-circularity-challenges-amp-why-it-matters
https://www.forbes.com/sites/pamdanziger/2025/09/15/secondhand-goes-mainstream-as-more-shoppers-turn-to-thrift-and-online-resale/