
Generácia Z je často označovaná za „najekologickejšiu“ generáciu. Otázka však znie: premietajú sa ich hodnoty aj do reálneho správania?
Výskum realizovaný medzi mladými ľuďmi vo veľkých mestách Indonézie ukázal, že odpoveď nie je taká jednoduchá. To, čo najviac ovplyvňuje zero waste správanie, nie sú postoje ani morálne presvedčenie. Sú to sociálne siete.
Zero waste v praxi
V štúdii sa zero waste správanie sledovalo cez tri konkrétne oblasti:
obmedzovanie spotreby (reduce), opätovné používanie vecí (reuse) a recykláciu (recycle).
Nešlo o to, čo si mladí myslia, ale o to, čo reálne robia.
Čo skutočne funguje?
Najsilnejším faktorom sa ukázala aktivita na sociálnych sieťach. Sledovanie environmentálnych profilov, zapájanie sa do online výziev či zdieľanie obsahu výrazne zvyšovalo pravdepodobnosť, že mladí ľudia budú triediť odpad, obmedzovať spotrebu alebo opakovane používať výrobky.
Digitálne prostredie teda neovplyvňuje len názory – ovplyvňuje správanie.
Prečo nestačia dobré úmysly
Prekvapivé bolo, že samotný pozitívny postoj k ochrane životného prostredia nemal výrazný vplyv na zero waste správanie. Rovnako sa ako rozhodujúce nepotvrdili osobné normy ani altruistická motivácia.
To naznačuje známu medzeru medzi hodnotami a konaním. Mladí ľudia môžu podporovať udržateľnosť, no bez konkrétneho impulzu alebo sociálneho kontextu sa ich správanie nemení automaticky.
Čo z toho vyplýva?
Ak chcú mestá, značky alebo environmentálne organizácie podporiť zero waste návyky Generácie Z, nestačí apelovať na zodpovednosť. Efektívnejšie je pracovať s digitálnym prostredím – vytvárať online výzvy, budovať komunitu a spolupracovať s influencermi.
Udržateľné správanie sa v prípade Generácie Z javí ako sociálny a komunikačný proces, nie iba ako otázka individuálnych hodnôt.
Zdroje
Pratiwi, P. Y., Handra, T., & Choirisa, S. F. (2021). Determinants of Zero Waste Lifestyle Adoption Among Generation-Z. ADI International Conference Series.